Štefan Čakvári, gitarista, člen bratislavskej kapely Horehigh, povedal: „Účinkovanie v takejto kapele pre mňa znamenalo veľký prínos v podobe skúseností. Pod dohľadom a vedením učiteľov na nácvikoch aj koncertoch som sa veľa naučil napríklad o súhre techniky, ktorá stojí za kvalitným vystúpením, o tom, ako komunikovať v kapele počas hrania aj bez slov a tiež o efektívnom spôsobe nacvičovania s celou kapelou. Neskúsený človek-hudobník si vyskúša hranie so všetkým, čo k tomu patrí a vždy je tam pre neho opora v podobe učiteľov, na ktorých sa v (doslova) hocikedy vie obrátiť s otázkami. V neposlednom rade sa začínajúci hudobník má možnosť dostať sa do kolektívu ľudí s rovnakým záujmom, kde si vie nájsť kopu nových kamarátov na celý život. Alebo aj zloženie svojej vlastnej, budúcej , svetové pódia vymetajúcej kapely! 🙂

Martin ´Turbo´ Turanský, spevák a gitarista, spomína: „Moje pôsobenie v hudobnom zoskupení RocKids malo prínos hneď od začiatku. Nie každý môže hrať na koncerte s kapelou, komunikovať s ostatnými členmi aby výsledok bol čo najlepší. Tým, že sme boli hodení do vody a museli sa naučiť ako spolupracovať, postupne odbúravať stres a nervozitu a podať čo najlepší výkon, si myslím, že bola tá najlepšia škola a skúsenosť aké sme mohli dostať ….:))))

Tibor Feledi, učiteľ a klávesák bratislavskej kapely Buy Her Sugar, spomína: „Rockids bola príležitosť pre mladých hudobníkov, žiakov ZUŠ. aká v dobe jej vzniku v podmienkach slovenských ZUŠ nemala obdobu. Zahrať si v kapele moderného žánru mal na žiakov (mňa) silný motivujúci prvok aký by im (mne) žiadna iná hudobná skúsenosť nedala. Praktické skúsenosti sú v dnešnej dobe nesmierne dôležité. Môj prvý verejný koncert v rámci kapely sa odohral práve v projekte RocKids. Dovtedy som na ZUŠ nemal príležitosť hrať moderné rockové skladby, ktoré nakopli môj záujem o tento žáner a ukázal mi silné stránky mojich hudobných schopností. Narozdiel od nepríjemných sólových koncertov, ktoré vyžadovali často nadľudské nároky na výkon, tréma značne uberala koncentráciu a celkové hudobné nadšenie . Osobnosti učiteľov a ich samotný prístup na skúškach bol nesmierne motivujúci ale aj zaväzujúci zároveň. Spoločná účasť učiteľov na vystúpeniach vyžadovala od žiakov inú mieru zodpovednosti za svoj výkon, pretože sme s nimi boli na pódiu ako na jednej lodi. Všetci sme spolu dobre vychádzali v kapele na skúškach ako aj na koncertoch ba dokonca do dnešných dní, kedy pretrvávajú priateľstvá v skupine nevídaných rozmerov. Táto atmosféra bola dokonalým antistresom a na koncerte ostalo oveľa viac priestoru pre hudbu. Vďačím im za tieto skúsenosti.

Lukáš Čierny, gitarista bratislavskej kapely ELEVEN DAYS OF KATRINA povedal: „Čo mi dal projekt RocKids? No v provom rade som asi začal reálne rozmýšľať nad tým, čo pre mňa hudba znamená a čo by som s ňou chcel v živote robiť. Ale poďme na to trochu konkrétnejšie: hlavná úloha tohto projektu bola, dať dokopy mladých ľudí, ktorí chceli vyskúšať aké to je stáť na pódiu a hrať hudbu, ktorá ich baví. Tento cieľ to pre mňa splnilo na 100%, a navyše som spoznal kopu nových ľudí (ktorí sa stali aj mojimi kamarátmi), naučil som sa robiť kompromis, naučil som sa počúvať iných ľudí (nie len pri hraní), naučil som sa na sebe tvrdo makať, aby som mohol potiahnuť ostatných ak sa na koncerte niečo pokazí, taktiež som zistil na koho sa môžem spoľahnúť ja; a tak tiež som pochopil s akými typmi ľudí by som chcel robiť hudbu sám, ako by som chcel k tvorbe pristupovať a v akej sfére by som sa chcel vlastne pohybovať. Veľa mladých ľudí si povie, že „založím kapelu a budem robiť hudbu“ a keď sa do toho pustí, zistí, že vlastne ani nevie čo chce hrať a s kým chce hrať. Nakoľko týmto všetkým som si ja prešiel v RocKids, mal som, a aj v súčastnosti mám oveľa jasnejšiu predstavu o svojom hudobnom smerovaní.

Igor Ducár, spevák a gitarista bratislavskej kapely PHONOGROOVE, povedal: „Projekt RocKids pre mňa znamenal splnenie si jedného veľkého hudobného sna a to zahrať si so živým orchestrom. Vďaka Matúšovi Plavcovi a Martinovi Vasilovi sme odohrali niekoľko známych skladieb s orchestrom.
Pri spomienke na na tento koncert mi ešte stále behajú príjemné zimomriavky po tele. Aj vďaka projektu RocKids som mal možnosť zoznámiť sa so svojimi terajšími spoluhráčmi v kapele PHONOGROOVE.

Janko Záhoran, bubeník bratislavských kapiel CLINIC MUSIC, COVER UP, BUY HER SUGAR, povedal: „Vďaka RocKids som spoznal veľa skvelých ľudí, ktorí sú zároveň výborní hudobníci. Pocítil som zanietenie nás všetkých žiakov ako aj našich vedúcich učiteľov Martina a Matúša, mali sme šancu ukázať niečo nové a zmeniť tak pohľad na „ZUŠKÁRSKE“ koncerty, čo sa nám podľa reakcií publika aj podarilo. časom som sa vypracoval na post bubeníka práve v kapele CLINIC MUSIC, kde Martin aj Matúš pôsobia.

Jakub Dudík, gitarista bratislavskej kapely FREEWAY, povedal: „Nerád hovorím o RocKids ako o „projekte“, pretože v prvom rade sú to pre mňa kamoši a fajn ľudia z kruhu absolventov a učiteľov ZUŠ, talentovaní hudobníci, ktorí sa venujú hudbe naplno a žijú ňou. Každý sme iný, preferujeme iný hudobný štýl a iné techniky, a vďaka tomu som sa naučil pozerať na veci z viacerých strán, nielen z tej mojej jednotvárnej metalovej. Do života treba vnášať pestrosť. RocKids mi ukázal, čo všetko obnáša vystupovať na väčšom pódiu s celou kapelou a suverénne sa realizovať pred nemalým publikom. Mr. Plavec a Mr. Vasil sa s nami všetkými podelili o svoje skúsenosti a neraz dokázali zorganizovať fajný event (doteraz mi je záhadou, ako to s nami vždy dokázali). Stálo ich to kopu voľného času a nervov. Až s odstupom času som si uvedomil, že som mohol byť súčasťou niečoho nevšedného a veľmi si to cením. Hudbu mi už nikto nezoberie, a vďaka nej som taký, aký som. Myslím si, že podobnú možnosť by mal mať každý začínajúci hudobník. Matúš a Martin, veľké díky!

Gabriela Bezáková, klaviristka, povedala: „RocKids je projekt, ktorý mi napomohol rozvíjať svoje muzikantské a tvorivé schopnosti v rámci kapely a tým ma vlastne učil ako vychádzať s ľuďmi, samozrejme s príjemným vedľajším efektom nadväzovania nových priateľstiev. K tomu sa logicky pridružila aj možnosť vystupovať na rôznych, nielen ZUŠ-kou organizovaných akciách (Deň otvorených dverí Bratislavy – na Hlavnom námestí, Vianočné vystúpenie v Eurovey a mnoho ďalších), čo hodnotím ako výnimočné plus. RocKids je obohacujúci projekt vo viacerých smeroch a to všetko sa dialo pod originálnym a dôkladným dohľadom skvelých pedagógov – Matúša Plavca a Maťa Vasila.

Marek Bezák, gitarista, spomína: „Vďaka RocKids som spoznal veľa ľudí, veľa dobrých hudobníkov, ale hlavne veľa kamarátov. RocKids ma naučil ako funguje kapela, a ako aj niekedy nefunguje a ako je správna komunikácia dôležitá. Vďaka RocKids, a hlavne vďaka vedúcim, som sa zlepšil na gitare a získal odhodlanie založiť si vlastnú kapelu a skúsiť šťastie.

Kubo Minarovič, gitarista, povedal: „RocKids posúva mladého hudobníka míľovými krokmi dopredu. Hudba totiž nie je len o nacvičovaní etúd (tak, ako to možno na mnohých ZUŠkách vidieť), je hlavne o umeleckom realizovaní sa. A to presne RocKids ponúka. Človeka naučí, ako podať skladby svojím spôsobom, ako improvizovať, ako vystupovať na koncerte a v neposlednom rade aj ako pracovať a komunikovať s celou kapelou – v skúšobni, aj na pódiu. Pre mňa to boli neoceniteľné skúsenosti.

Michal Zaričňák, spevák, povedal: „Projekt RocKids mi dal všetko, čo som doteraz vo svojom profesionálnom živote ako hudobník potreboval. Najprv som ako dieťa sledoval jeho prvé vystúpenia a doslova sníval o tom, že raz budem ako spevák stáť pred takou fantastickou kapelou. Potom som sa naozaj ocitol na jednom pódiu s tými vynikajúcimi hudobníkmi a spieval najlepšie songy svojho života. Momenty, z ktorých mi dodnes chodia po tele zimomriavky, som zažil práve s RocKids a aj keď som mal neskôr možnosť pracovať na profesionálnych koncertoch pre tisíce ľudí, vždy som sa v mysli vracal k prístupu, ktorý ma naučila kapela RocKids. Jej fantastické vedenie a zapálení kolegovia ma naučili, že dať zo seba všetko je povinnosť a týmto posolstvom sa – ako hudobník aj ako človek – riadim dodnes.

Filip Mihálka, gitarista, povedal: „RocKids znamená v mojom živote vlastne strašne veľa nakoľko mi absolútne otvorilo oči čo sa týka hudby a toho ake zložité je kvalitne nacvičiť pesničku. Taktiež je pre mňa jednoduchšie stáť na pódiu pred viacerými ľuďmi ako hrať pre dvanásť rodičov a starých rodičov, ktorí sa prišli pozrieť na klaviristov. Myslím že Martinovi Vasilovi a Matúšovi Plavcovi patrí jedno veľké ďakujem či už len za to, že RocKids venujú svoj volný čas ale aj za to že som vôbec dostal príležitosť si takto zahrať.

Linda Polakovičová, gitaristka a speváčka, povedala: „Aj keď som s RocKids vystupovala len dvakrát, veľmi sa mi to zapáčilo a chcela by som si to ešte určite zopakovať. Makám na sebe, a tak sa na mňa určite môžte tešiť aj ďalšie roky! 🙂 Učiteľa Martina Vasila si veľmi vážim a chodím k nemu už 4. rok na elektrickú gitaru. Každú hodinu rozoberáme veľmi zaujímavé veci, ktoré verím, že sa mi zídu do môjho hudobníckeho života.Snáď sa mi raz ten sen splní… stáť na obrovskou pódiu a hrať svoj vlastný koncert, na ktorom ma ľudia budú uznávať a obdivovať.